Písmák Bol čas porozumenia
Áno. Bol čas, keď sme si chceli porozumieť a zdalo sa, že v tom podstatnom vieme byť zajedno. Bolo to pekné. Pred päťdesiatimi piatimi aj pred tridsiatimi piatimi rokmi.
Akoby sa pod zem...
Mária Bednárová mala už sedemdesiatpäť rokov a stále sa v živote iba trápila. Najprv porodila jedného syna, muž jej skoro zomrel a jediný syn nenaplnil jej očakávania. Pil, každú chvíľu sedel. Potom si založil rodinu, ale žena od neho odišla, syna mu nechala na krku, a tak ho vlastne vychovávala babka.
Jeseň mojej mamky
Cez priesvitné roky mladosti
nakúkam do dávneho času
našiel som aj Tvoj obrázok
dievčenskú podmanivú krásu
Riaditelia
Unavene si pretrela oči a s povzdychom zdvihla svoje super moletné XXL telo zo stoličky. V malom zrkadielku veľkosti S na vešiakovej stene si dlho prezerala odraz svojej nie príliš mladistvej tváre, na ktorej deň za dňom pribúdali vrásky. Vyplazila naň jazyk a urobila grimasu. Tým naznačila, že je zmierená so svojím výzorom.
Interexter
Inter:
Na stole váza s konármi forzítie.
Jej žltá expanduje aj s omamnou vôňou
do priestoru.
Cez deň
Vo vlastnej izbe
chodil som po dne
nazeral za zrkadlo
vynášal tiene na svetlo
Homo Natura
zanášanie cudzích druhov
jedovatých, agresívnych alebo prekliatych
spôsobuje trvalé zmeny krajiny
nie je cesta späť
Hra pre dvoch
Neznášam tvoje úteky
do sveta za zrkadlom.
Nakoniec vždy zostane
iba môj odrazapocit,
Osmeľujem sa
Osmeľujem sa
vrhnúť besnej prírode
záchranné lano.
Sestra života
Život sa najviac podobá smrti, svojej sestre.
Ani smrť nemá inú tvár,
môžeš ju láskať, za ruku držať, hladkať jej vlasy,
podá ti kvet a bude sa usmievať.
Kvetinová romanca
Myslel som, že ťa už neuvidím. Zbavil som sa ťa, áno. Ale uznaj, že som ti dal možnosť žiť. Teda žiť normálne, ako sa patrí.
Mladý básnik
Mladý básnik
nevlastní hodinky
a predsa prichádza včas
Núkam mu svoje vlastné hodinky
Prístavný part
čakaním som sa bránil
v prístave bez tvojej lode
trpezlivosťou
oblečený do dažďa
Na hrane
Večer
Než sa pustíme
Do ďalšej várky práce
Utekáme do najbližšieho parku
Koráb bláznov
Normálny znamená priemerný
Ešteže som mierne na nervy
Môj život je tao medzi stavmi,
pomaly sa stávam nesvojprávnym
Venované na 2x
Tvoj jazyk
je ako otvorená konzerva
medzi mojimi ste(h)nami
Bolí to
Zvukopriestor
Počúvam za dverami prázdnej izby.
Pri pravom uchu ľavé
z opačnej strany dverí
počúva za dverami prázdnej izby.
Biele miesta
biele miesta
sú náš osud
a len zlomky
smieme poodkryť.
Surreálny deň
Je surreálny deň. Padá sneh, je však iný, čosi je na ňom čudné. On padá smerom hore. Obtiera sa mi o nohavice, hladí ma po tvári a mizne niekde v ovzduší.
Najvyšší
Cez skutky presvitáš
ako jas.
Dni plynú v čiernobielej rovnováhe.
Dotkni sa, prichýľ ku každej ľudskej dráhe.
Opeľovanie
Opeľovanie
Do básne pery špúliš,
nahotou úst
presvetlíš byt.
Adam bol v chráme
ADAM BOL V CHRÁME
Najprv počúval, pískal si, nakoniec chvíľu kričal.
Diskrétne, v sebe.
Klenby sa smerom nahor zužujú.
Sen v parku
Obloha bola takmer modrá a pri ňom stála takmer ona. Tak ako sa kedysi dohodli. Pri jazere v parku zahliadol tmavý plášť a plavé vlasy.
„Eva.
Jediné čo prežije
je koniec civilizácie.
zem pod nohami praská
jediné čo tu prežije:
láska.
Zrada
Nič sa nerozvíja.
Chýba teplo v sade,
v dome, v nás.
Nič som neurobil
Wundermannova obeta
Do prímestského vlaku S5 vošla žobráčka s nepatrnou šancou. Misia, na ktorú sa podujala, bola príliš obyčajná a všadeprítomná. Na voľné sedadlo vedľa mňa položila balíček hygienických vreckoviek a papierik so žiadosťou o drobné v piatich jazykoch. O dve sedačky za mnou položila iný, o štyri ďalší.
Pohreb básnika
Umrel básnik.
Z veršov jeho knihy
myšlienky, slová
čo v ňom žili
Stena zvukov
Stena zvukov
– Pamätáte si na naše prvé stretnutie. – opýtal som sa starca v zamatovom kresle.
– Bol som iba nepatrne mladší ako dnes, o čosi viac nachodený, celkom obyčajný, premoknutý mladík, tisnúci sa ku garážovým dverám akejsi vily na Palisádach. Okno nado mnou sa otvorilo a Vy ste na mňa zavolali:
„Hej Vy tam, mladý muž, nechcete ísť rovno dovnútra.
Pacientka
Do kuchyne vstúpila iná Tereza. Mala síce svoj vyblednutý kvetovaný župan a strapaté vlasy ako každé ráno, no na jej tvári absentoval typický veselý výraz. Z neistého pohybu obvykle jasných očí som hádal, že za jej čulosťou bolo čosi negatívne –zlý spánok alebo trpká spomienka, akú zvykne sivé októbrové ráno v sprievode dažďa so sebou priniesť.
Poznal som Terezu veľmi dobre, a tak som vedel, že najlepšie urobím, ak sa nebudem na nič pýtať.
Perspektíva
Mladosť má hlavu v oblaku, zrelosť v obleku, staroba v obloku.
A básnik.
V bloku.
Rekviem za prorokov
Ach Bože,
koľko prorokov sa ešte musí cítiť prekliatych
a koľko sĺz
dáš im uvidieť v zrkadle preliatych,
Eva anorexia
Hospodin ju stvoril ako božskú kosť, a teraz je samé rebro.
Podprahovka
Unikám nikam
podprahovo
na ostrovy v sebe objavené
roztrúsené kúsky skál
Zmena odnikiaľ
Zmena odnikiaľ
Kedysi som bol iný, a myslel som si, že taký budem navždy. Hovoril som si: som, aký som, iný už nebudem, nikto ma nezmení. Ale mýlil som sa, život ma zmenil, a už to nie som ja.
Po prvé, bol som kedysi mladší, pričom vtedy som ešte nevedel, že ma čakajú zmeny v tomto smere, že budem starnúť.
Prísľub
PRÍSĽUB
“Neexistuje život pred kávou,” hovorievala Paula položartom, akoby sa za svoje slová hanbila, akoby ich bolo potrebné zľahčiť a urobiť z nich vtip. Zdalo sa, že bystré uši okolia hodnotia všetky výpovede podľa ich vážnosti, nie podľa obsahu a Paula sa nechcela púšťať do debát, ktoré idú pod povrch. Matúš jej však veril. Vedel, že má pravdu.
Epitaf pre lásku
Epitaf pre lásku
Kdesi bude krása, bude v tvojich očiach
Kdesi bude cesta, bude v tvojich stopách
Kdesi bude neha, bude v tvojich slovách
Zákaz vychádzania
Zákaz vychádzania:
ako keby sme
spolu niekedy
vychádzali.
Pochované klamstvo Jura Godiša
Pochované klamstvo Jura Godiša
Juro Godiš bol pozvaný na pohreb. Nemal ani tušenia, kto je ten mŕtvy. Išlo o nejaké príbuzenstvo sjeho prasesternicou, či čo bola zač, nevidel ju dvadsať rokov. Nevyznal sa v tom a bolo mu to jedno.
Cena za život
"Každý z nás musí zaplatiť za to, že žije, vlastným urtrpením. "
(Matej Hrbolta).
Kruh samoty
Kruh samoty
Keď som ovdovel, nevedel som sa zmieriť s myšlienkou, že som zostal sám. Posledné roky pred smrťou bola moja žena Dáša chorá, takže sme nikam nechodili, ale predsa len bol niekto pri mne. Žili sme predtým bohatým životom. Synovia Matej a Matúš boli dospelí a tak sme mali čas venovať sa sami sebe.
Morská choroba
Častým dôsledkom morskej choroby býva prázdna peňaženka.
Dovolenka
Chvastúň chodí len na také dovolenky, ktoré si nemôže dovoliť.
Cestovky
Niektoré cestovné kancelárie vyberú od klientov peniaze – a odcestujú.
Skleróza
Sklerotikom je zbytočné investovať do drahých dovoleniek, lebo na zážitky z nich si aj tak nespomenú.
Matelkovo
Slepí nevideli, hluchí nepočuli,
lež ľudia dobrí hneď to vedeli,
že treba zahlušiť toho blázna z Trnavy
Lysohlávka kapitalistická,
Epitaf 21. storočia
„Zomrieť je márne,
pretože každé písmeno na epitafe
je drahé. “
(24. február 2018).
Balada pre Anku
Anka, prekrásna ty dievčina
čo tys nám to večer zrobila.
Vuličke temnej za lampy šera
na stĺp si nám zavesila